Sparsh (1980)

Réžia: Sai Paranjpye
Hrajú: Naseeruddin Shah, Shabana Azmi, Om Puri
Žáner: dráma, romatnický
Dĺžka: 2h:14m

ČSFD / IMDB

Keď som už zavítala do sveta Bollywoodskych oldies filmov, nemohla som si nechať utiecť kombináciu mladého Naseeruddina a Shabani. Okrem toho mal Sparsh veľmi dobré hodnotenie, nech som naň už narazila na rôznych blogoch, filmových databázach, či fórach. Hmm, plne s tým dobrým hodnotením súhlasím. Prídete na to aj sami, keďže sa v recenzii rozplývam nad hlavnými predstaviteľmi až hrôza. :)

Kavita je mladá žena, ktorá sa uzatvorila pred svetom do malého bytíku a všetok čas venuje svojím koníčkom. Medzi ľudí veľmi nechodí, najčastejších kontaktom s vonkajšou realitou je pre ňu najlepšia kamarátka. Zhodou okolností sa ale stretne so slepým riaditeľom školy pre nevidomých, Anirudhom. Stretnú sa znovu na večierku spoločných známych a začnú sa rozprávať, pričom Kavitha prejaví záujem o jeho školu. Anirudh je vďačný za každú pomoc pre 'svoje' deti a požiada ju, či by nechcela u nich učiť, hoci Kavitha namieta, že nemá žiadny talent, ani nie je v ničom obzvlášť zručná. Po dlhom váhaní sa napokon rozhodne, že bude deti učiť spevu, čítať pre ne príbehy, a keď už nič iné, aspoň s nimi bude tráviť čas. Ani sa nenazdá a už ich pokladá za svoje, škola sa pre ňu stáva druhým domovom a Anirudh, hoci sa to najprv ani nezdalo, prestáva byť len jej zamestnávateľom.

Naseeruddin Shah a Shabana Azmi.

Oh, treba napísať ešte niečo? Pretože tie dve mená sú výrečnejšie než hociktorá chvála. Obávam sa, že keď začnem o nich písať, bude to len nezrozumiteľné fanúšikovské bľabotanie. Ale ak niekomu tieto hviezdy nie sú známe, pokúsim sa napísať niečo zrozumiteľné a nezaujaté.

Naseeruddin je kráľ kráľov a Shabana bohyňa. :) To je naozaj všetko, čo potrebujete vedieť. Zahrať slepého bez okuliarov, ten temperament, slabosť, tvrdohlavosť... Le povzdych. Mala som Naseeruddina rada už ako postaršieho chlapíka v Ishqiya, 7 Khoon Maaf a Monsoon Wedding, ale vidieť ho takého mladého, s rovnakou charizmou akou ešte oplýva aj teraz, o 31 rokov neskôr... Nemyslím, že by sa dal opísať slovom "pekný", ale má niečo do seba. Veľmi, veľmi veľa. Shabanu som tiež poznala ako tetuškovský a mamičkovský charakter, patrila v tejto kategórii medzi moje najobľúbenejšie. V roku 1980, keď bol Sparsh (Dotyk) natočený, bola strašne krásna. Niekedy to až rozptyľovalo. Pri ich spoločných scénkach som si občas uvedomila, že sa pozerám s otvorenými ústami. Krásne sa dopĺňali, obaja hrali s plnou vervou – veľmi umiernene. Film sa síce nezaobišiel bez trápnejších a klišé situácií, bolo ich ale našťastie málo. Je to tiež jeden z mála filmov, ktoré by sa úplne zaobišli bez hudobných vsuviek. Ale tak, no, Bollywood... museli tam byť :)

Pokiaľ som dobre videla, všetkých slepých študentov v škole hrali naozaj slepé deti. Bolo pre mňa zaujímavé sledovať ich každodenné radovánky, problémy, ich priateľstvo s Kavitou a školníkovým vidiacim synom. Aj Anirudh a jeho asistent vyzneli vierohodne, ich vzťah pendloval medzi kamarátskym a profesionálnym. Ako som už spomenula, prekážali mi tie "otrepané" scénky. Očakávala som ich, ale tajne som dúfala, že tam nakoniec nebudú. Boli. Dajú sa ľahko prehliadnuť, keď sa človek sústredí len na Shabanu a Naseeruddina.

Úprimne povedané by to nemal byť pre nikoho problém ;)