Vaaranam Aayiram (2008)

Réžia: Gautham Vasudev Menon
Hrajú: Surya Sivakumar, Simran Bagga, Sameera Reddy, Divya Spandana
Žáner: akčný, romantický, dráma
Dĺžka: 2h:49m

Aký... iný film. Nezapadá mi do žiadnej formulky, žánre sa tam striedajú dosť divoko a nečakane. Od pána Menona sa nič iné ani čakať nedalo. Robí iné filmy, či už romantické, alebo... nuž, takéto. Už po prvých 15 minútach, keď dohralo Mundhinam, som bola namotaná. Nie preto, že je Suriya veľmi pekný muž. On je hlavne dobrý herec. Nehovoriac o tom, že z neho len tak srší charizma. A hoci si pre konečnú fázu filmu vymakal postavu na nespoznanie, ukázali ho bez trička asi len minútu. Shabash! :)

Zahral si vo filme dve postavy - Krishnu a Surya. Otca i syna. Na začiatku Surya práve letí na záchrannú misiu, keď sa dozvie, že mu zomrel otec. Prijme sústrasť od vojakov, odvráti zrak na oblohu a začne spomínať.. na svoje detstvo, dospievanie, prvú lásku, svoje najtemnejšie obdobie a naposledy sa rozpráva so svojím otcom. Hoci vie, že ho už nikdy neuvidí, že mu už nikdy nebude vedieť za všetko poďakovať, robí to aspoň týmto spôsobom. A my sa dozvedáme, akou inšpiráciou a oporou bol Krishna pre svojho syna.

Malini a Krishna

Nemôžem a ani nechcem toho napísať viac. Príbeh je naozaj rozsiahly a tóny sa v ňom menia mihnutím oka. Najprv som nevedela, čo si o tom všetkom myslieť. Mal niekoľko veľmi silných okamihov. Úžasné momentky, z ktorých mi je ešte stále do plaču. Mal jeden segment, ktorý mi vôbec nezapadal do deja. Ale mal hlavne Suryu, ktorý to celé suverénne zahral na jedničku. Či už 16-ročného mladíka, alebo zničeného muža, ktorý sa snaží nájsť zmysel života. Naschvál som si všímala rozdiely medzi otcom a synom. Mali odlišnú reč tela i intonáciu. Iné výrazy. Samozrejme je vidno, že je to jeden herec. Ale aj tak sa mu podarilo oboch odlíšiť.

Jeden z mnohých krásnych záberov..

Naozaj sa mi páči štýl Gauthama Menona. Ako režíruje, ako a kam vedie príbeh. Keď ste už videli nejaký jeho film, hneď spoznáte, že sa jedná o jeho dielo. Mal tu podobný štýl ako vo Vinnaithaandi Varuvaaya. Ženské postavy mávajú v tamilských filmoch väčšinou len okrasnú úlohu, ale on ich zatiaľ vždy vykreslil reálne a vierohodne. Sú sebavedomé, rozumné, vedia, čo chcú. Sú inteligentné a majú prácu, svoje ciele, za ktorými si idú. Dámy podali tiež presvedčivý výkon: Simran ako študentka a neskôr Suryova matka. Držala sa vznešene, bola veľmi prirodzená. Scénka, kde vidíme zo Suryovho pohľadu, ako mu rozprávala o jeho otcovi a ako sa zoznámili.. krása. Aj Sameera a Divya ako... no, to nepoviem :) Obidve sa mi páčili, len každá inak.

Vaaranam Aayiram je film, nad ktorým som dlho musela premýšľať. Čo sa mi na ňom páčilo najviac? Sama neviem. Naozaj ho neviem zaškatuľkovať. Na masalu nie je pritiahnutý za vlasy a nemá do očí bijúce súboje a wtf momenty. Ľúbostné príbehy sú krásne, rodinný život idylický. Charaktery zanechali ten správny dopad keď prišli, aj keď odišli. Hudba bola prekrásna. Klipy ešte krajšie.

Takže čo si o ňom myslím teraz, keď sa mi uležal v hlave? Veľmi sa mi páčil, ale nie som si istá, či má  ono "všeobecné kúzlo", ktoré zapôsobí na každého. Asi záleží od toho, nakoľko sa niekto dokáže vžiť do Suryovho príbehu. Mňa citovo upútal, takže som s ním bola spokojná. Vážim si ho, aj napriek jeho chybám. Nie, nie je dokonalý. Taký film neexistuje. Je to neobyčajný príbeh obyčajného muža. Ja rozhodne neľutujem čas, ktorý som mu venovala.