180 ~ Nootrenbadhu (2011)

Réžia: Jayendra
Hrajú: Siddharth Narayan, Nithya Menon, Priya Anand
Žáner: dráma, romantický
Dĺžka: 2h:19m.31s

Keď som začala pozerať juhoindické filmy, veľmi rýchlo som si obľúbila Siddhartha Narayana. Vyberal si dobré filmy, jeho hranie a hlas boli stále na úrovni, na parkete to vedel poriadne roztočiť... a ako keby to nestačilo, v niektorých filmoch aj naspieval pesničku. Okrem toho sa plietol aj do režírovania (bol asistentom Maniho Ratnama pri Kannathil Muthamittal). Niečo sa ale stalo a posledných pár rokov som bola jeho filmami väčšinou sklamaná. Najmä Baava a Anaganaga-O-Dheerudu ma od neho skoro nadobro odradili. Takže keď bol ohlásený tamilský film 180, necítila som žiadne nadšenie. Najmä keď som sa dočítala, že sa pridŕža najnovšej módy juhoindických filmov a bude mať dve hlavné herečky (to len málokedy dopadne dobre).

Nuž, keďže tu o ňom píšem, toľko môže byť isté, že predstihol moje očakávania. :)

Dej filmu začína vo Varanasi, posvätnom meste stojacom na brehoch rieky Gangy a neskôr sa prenesie do Čenáju. Mano sa necháva bezcieľne viesť taxíkom, až kým nakoniec nenájde ubytovanie u učiteľky spevu. Tu začína tá čudná časť príbehu – Mano za všetko zaplatil na šesť mesiacov dopredu, ale nerobí žiadnu poriadnu prácu. Síce o sebe tvrdí, že je počítačovým technikom, robí samé menšie práce. Pomáha chlapcom roznášať noviny, potom predáva arašidy na pláži, roznáša na motorke bezradné babičky... proste je taký samaritánsky anjel. Jedného dňa si ho všimne fotografka Vidya a začne ho sledovať. Jeho veselý a nápomocný charakter na ňu silno zapôsobia. Napokon to už nechce dlhšie tajiť a rozhodne sa, že mu konečne vyzná lásku.. práve vtedy, keď je jeho šesť mesiacov pobytu u konca. Zostane Mano s Vidhyou, alebo sa zbalí a zase odíde nevedno kam?

Kinematografia bola veľmi pekná. Čo iné sa dá čakať od režiséra, ktorý predtým natáčal reklamy? :) Jayendra sa postaral o veľmi pekné zábery, ale trochu to prehnal s mostom Golden Gate. Druhá polovica filmu sa odohráva prevažne v San Franciscu a most dominuje viacerým záberom, než by mal. Začiatok filmu bol krásny - Ajay sa s niekým lúči na brehu Gangy, vhadzuje prívesok do rieky a retiazku dáva žobrákovi. Po očistnom kúpeli (natočenom spomalenými zábermi) prijíma meno Mano a s ním aj novú životnú filozofiu.

Po dlhej dobe ma film dokázal prekvapiť. Prvú polovicu som mala viac-menej pocit, že som takýto príbeh videla už veľakrát. Hneď ma napadlo Kal Ho Naa Ho, ale Mano sa našťastie nešiel každých 10 minút uplakať k smrti. Nikdy nebolo priamo povedané, prečo ja taký nezištný, odkiaľ berie tie peniaze, ani prečo jeho postoj občas vyzerá ako pretvárka. Niektoré ojekty v Manovi prebudia spomienky, väčšinou len krátku a rozmazanú montáž rýchlych záberov, ale niekedy sa pred nami začne odohrávať časť jeho minulosti. Týmto spôsobom zistíme pravdu o jeho pravom povolaní a mene. O jeho živote v Amerike, ktorý za sebou zanechal. Ku koncu filmu konečne zistíme, čo sa stalo s Renukou, na ktorú v Indii tak často spomína a samozrejme aj pravý dôvod, prečo sa vzdal svojho ideálneho života.

Keď som sa o filme dozvedela, obávala som sa, že sa mi nebude páčiť. Z promo obrázkov a upútavky som si vykonštruovala príbeh, ktorý sa mi vôbec nepáčil. Našťastie sa ani časť z neho neukázala ako pravdivá. Klobúk dole pred tým, kto spravil takú zavádzajúcu upútavku :). Do posledných piatich minút som nemala potuchy, ako to skončí. Už len samotná zápletka v druhej polovici ma prekvapila. Čakala som nejaké jednoduché rozuzlenie, obrovský happy end... no, nie je happy ako happy :)

Nechcem to nechať vyznieť, že sa konalo niečo jedinečné a dokonalé, rozhodne mám problémy s určitými scénami. Nezrovnalosti a diery v scenári sa nájdu aj tu a obávam sa, že keby som sa na ne zamerala, bolo by ich až príliš. Napriek tomu som mala z filmu veľmi dobrý pocit. Aj keď sa Mano/Ajay ukázal ako sebecký muž a dokázal konať podlo, musel sa nejako vysporiadať so svojimi problémami. Išiel na to dosť svojsky, ale nezatracovala som ho. Hoci ranil tých, ktorí ho ľúbili, ani na chvíľu som nemala pocit, že mám mať porozumenie pre jeho chyby. Najmä keď sa z nich nepoučil.

Nie je predsa možné, že sa mi jeho charakter páčil iba preto, že Siddharth ešte nikdy nevyzeral lepšie. Myslela som si to o ňom už v Anaganaga-O-Dheerudu, ale tu už konečne vyzeral menej ako chlapec, a viacej ako muž. Svoju rolu zahral na 100%. Nithya Menen je veľmi prirodzená a nevyumelkovaná herečka. Videla som ju zatiaľ v troch filmoch a s každým mám o nej vyššiu mienku. Na Priye Anand mi zatiaľ niečo nesedí. Asi si s ňou budem musieť pozrieť ešte nejaký film, aby som zistila, že čo. Možno tie detinské črty jej správania. Okrem toho vyzerala vedľa Nithye trochu umelo.

Hudbu som si púšťala už predtým a nevedela som, čo si o nej myslieť. Musela som ju vidieť vo filme, aby som si uvedomila, aká je krásna (okrem plačlivého Moonnaalle). Vyzerá to, že sa skladateľ rozhodol trochu experimentovať a vyplatilo sa mu to. Pesničky mi pripomínali disneyovskú hudbu. Najmä romantická skladba AJ. Titulná pesnička Ee Vayasika Raadhu bola skoro celá natočená extrémne spomalene (určite pre tú techniku existuje pomenovanie, ale ja a technika natáčania si netykáme). Vyzeralo to fantasticky, ale keď som sa 3-4 minúty pozerala na spomalený svet, začala som mať pocit, že trvá už hodinu. Na druhej strane, pozerať sa 4 minúty na detailné zábery Siddhartha nikdy nie je na škodu :)

Pôvodný názov filmu bol 180 - No Rules. Režisér Jayendra sa snažil nedodržiavať pravidlá komerčného filmu, pozmeniť zaužívané konvencie čo sa týka charakterov a ich vývoja, a do určite miery sa mu to podarilo.

A keďže bol film taký pekný, zase som spravila príliš veľa záberov :) Vybrala som z nich pár mojich obľúbených, sú v príslušnej galérii.