Alaipayuthey (2000)

Réžia: Mani Ratnam
Hrajú: Madhavan, Shalini, Arvind Swami, Khushboo
Žáner: romantický, dráma
Dĺžka: 2h:20m.30s

ČSFD / IMDB

Karthik a Shakti sa stretnú na svadbe svojich známych. On prichádza so ženíchovým sprievodom a to dievča s podrezaným jazykom mu hneď padne do oka. O niekoľko dní ju už hľadá za pomoci svojich kamarátov, pričom má len veľmi skromné informácie – jej vek, čo študuje a s ktorým vlakom dochádza do školy. Jeho úsilie sa mu vyplatí a onedlho už vie aj kde býva. Najprv sa len na diaľku sledujú, ale Karthik je čoraz smelší a začne jej nadbiehať. Shakti je ale oveľa rezervovanejšia; prísne sa pridržiava logiky, drží si odstup a nechce si s ním nič začať. Vlastne sa o to snaží, ale jej odhodlanie je čoraz slabšie.

Keď obaja konfrontujú svoju rodinu s tým, že by sa chceli vziať, rodičia z toho nie sú veľmi nadšení. Karthikov otec je uznávaný právnik a chcel preňho lepšiu partiu, a Shaktin otec je rozčarovaný, že sa jeho dcéra nevenuje len štúdiu, kvôli ktorému sa tak zadlžil. Nakoniec sa otcovia kvôli nedorozumeniu nedohodnú, zaľúbenci sa rozídu a Shakti chce na všetko zabudnúť, pokračovať vo svojom živote ako predtým. Nebude to ale také jednoduché, ako si to predstavovala..

Alaipayuthey je prvý a zatiaľ aj jediný čisto romantický film od Maniho Ratnama, ktorý som videla. Úprimne povedané som po Aayitha Ezhuthu, Dil Se, Raavanan, Kannathil Mutthamital nečakala, že raz uvidím celovečerný film, v ktorom nebude láska len jednou z viacerých dejových línií. O to milšie ma prekvapilo, aký je to pekný film. Vlastne ma to prekvapiť nemalo, pretože nech sa ľúbostné príbehy v spomenutých filmoch mohli zdať akokoľvek vedľajšie, nakoniec sa ukázali ako dosť podstatné. Okrem toho boli vzťahy krásne zobrazené, najmä v Kannathil Muthamittal a Aayitha Ezhuthu.

Aj napriek tomu, že bol Alaipayuthey prerobený v Bollywoode ako Saathiya, stačilo mi z tej verzie vidieť len pár minút a už som na viacej nebola zvedavá. Pretože sila Alai Payuthey spočíva v režisérovi, v hlavných predstaviteľoch, v pesničkách a textoch.. v neposlednej rade hudobným vsuvkám. Príbeh by sa mohol zdať neoriginálny, ale všetko, čo som už vymenovala, ho povýšilo na jeden z mojich obľúbených romantických filmov z Kollywoodu.

Pre Madhavana to bol film, s ktorým prerazil. Už predtým sa uchádzal o rolu v Maniho filme Iruvar, ale režisérovi pripadal ešte primladý. O dva roky nato mu zavolal, nech príde do štúdia, že s ním bude natáčať film. :) Rola Karthika mu priniesla obrovskú popularitu najmä u ženského publika a stal sa miláčikom tamilského publika. Pre Shalini to bol zase paradoxne jej predposledný film, než po svadbe s hereckou hviezdou Ajithom ukončila svoju kariéru. Mala vtedy len 20 rokov. Jej veľké tmavé oči a výrazná tvár boli ako stvorené pre Shalini, ktorá väčšinou svoje city nedáva najavo a necháva za seba hovoriť len svoje oči. Ešte úplne povrchný detail - milovala som jej vlasy. Tak trochu mi vadí, že teraz si ich všetky herečky žehlia :)

Príbeh by sa trochu vliekol, keby bol len o ústrednej dvojici. Naštastie tu boli veľmi sympatické vedľajšie postavy, ktoré nepôsobili ako kulisa a křoví. Karthik si s kamarátmi založil firmu, Shakti sa v práci stretávala s kolegyňami. Najviac som sa tešila Poornime :) Shaktinina staršia sestra je tiež pracujúca žena, ktorá sa nemohla vydať, pretože musela prispievať do domácej kasičky. Stále stojí pri Shakti a je jej najlepšou kamarátkou, jej spojencom. Milo ma prekvapilo, keď sa v druhej polovici vrátila (a to dosť podstatne) do príbehu.

Práve tá druhá polovica bola dejovo zaujímavejšia. Vzťah Shakti a Karthika bol už pevne vybudovaný a mohli prísť na rad konfikty, keď spolu začali žiť. Nenašiel sa žiadny čas pre zbytočné odbočky od hlavnej témy filmu - čo je vlastne láska, a zmena vzťahu po svadbe. Karthikova samopašná povaha a Shaktina strohosť medzi nimi často spôsobujú nedorozumenia. Vývoj ich lásky je o to krajší, že je za sprievodu krásnej Rahmanovej hudby a výstižných textov (ktorých význam sa do hindštiny nedal preniesť, takže Saathiya zostala ochudobnená). Vo filme je 7 hudobných klipov, pričom 5 je priamo súčasťou deja a tie zvyšné sú zobrazením pocitov hlavných predstaviteľov.

Farby lásky - modrá, červená, žltá, zelená, čierna, biela...

Pachchai Niramae je jeden z najobľúbenejších tamilských klipov a tú pozíciu mu viac než prajem. Karthik tu prirovnáva Shakti k rôznym farbám, pričom všetky reprezentujú niečo z jej vzhľadu a charakteru. Mojím osobným favoritom je ale aj Kadhal Sadugudu, ktorý podfarbuje šťastie novomanželov, keď spolu začnú žiť. Na peknú romantickú atmosféru netreba cestovať na exotické miesta, pri troche predstavivosti postačí aj nedostavaný byt :) Niektoré pasáže z tej pesničky mi ešte aj po rokoch privolávajú zimomriavky.. nehovoriac o tom, že sa mi veľmi páčil spôsob, akým bol klip natočený. Okrem toho zobrazuje niektoré sľuby, ktoré dala Shakti v piesni Snegidhane *nájdete ich? :)*

Kamera je tiež pekná, hoci za ňou nesedel Santosh Sivan (akosi som si ho spájala s každým Maniho filmom...) A nehovorím len o hudobných vsuvkách, hoci tie sú samozrejme extra pastvou pre oči. Ak ste už videli Saathiyu, aj tak by som odporučila túto pôvodnú verziu. Aj keď sa jedná o ten istý príbeh, zážitok z filmu rovnaký nebude. Aspoň u mňa nebol :)

Titulky