Réžia: Zoya Akhtar
Hrajú: Farhan Akhtar, Hrithik Roshan, Abhay Deol, Katrina Kaif, Kalki Koechlin
Žáner: road movie, romantický, dráma, komédia
Dĺžka: 2h:34m.30s
ČSFD / IMDB
Kabir sa má o dva mesiac oženiť a tak naplánuje trojtýždňovú rozlúčku so slobodou. Do Španielska. Už po ukončení výšky sa chcel vydať na cestu so svojimi dvoma kamarátmi, Arjunom a Imranom, ale z ich plánov zišlo. Teraz je to o to komplikovanejšie, že sa Arjun presťahoval z Indie do Londýna, kde je večne ponorený do práce a na nič iné nemá čas. Trochu citového vydierania od Kabira ho ale presvedčí, aby si zbalil tašky a stretol sa so svojimi kamarátmi v Španielsku na ceste za dobrodružstvom. Každý z nich si totiž vybral jednu zábavku, ku ktoréj sa zvyšní dvaja musia pridať.
Kabir si vyberie potápanie v Costa Brava. Arjun sa ako správny suchozemec najprv bráni zo všetkých síl. Ich inštruktorka Laila ho presvedčí, aby sa k tomu podujal. Podľa nej to bude zážitok, ktorý mu zmení život. Nebola tak ďaleko od pravdy. Neskôr ich nahovorí zase na to, aby sa po ceste do nasledujúceho mesta zastavili v Buñoli na La Tomatina - známy festival, pri ktorom ľudia po sebe hádžu paradajky.
Majú tam ešte viacej zábavy, než sa dá vyčítať z obrázkov. Čas sa ale kráti a treba pokračovať v ceste.. Arjun si pomaly uvedomuje, že jeho život sa naozaj mení a nie je jediný zo skupiny, ktorý má ten pocit. Hoci sa ich cesta sprvu zdala priamočiara, nepozostáva len zo zábavy. Všetci traja čelia svojmu strachu. Znovu k sebe nachádzajú cestu a obnovujú priateľstvo, ktoré bolo poznamenané prešľapmi z minulosti a odlúčením.
Áno, zase jeden z tých filmov, ktoré som si zamilovala a ktorému som odpustila všetky (drobné) nedostatky. Nemohla som inak. Od samého začiatku ma vtiahol do deja. Na druhý film Zoyi Akhtar sa tešilo mnoho fanúšikov jej debutového filmu Luck By Chance. A hoci starí fanúšikovia zostali sklamaní, našiel si obrovskú skupinu nových. Áno, mne sa jej prvý film tiež páčil. Bol to trefný pohľad do zákulisia Bollywoodu, ktorý bez pozlátka ukazuje vnútorné fungovanie tohto sveta a čoho všetkého je človek schopný sa vzdať na svojej ceste za slávou. Ale ani zďaleka nebol AŽ taký dobrý, ako ho ľudia ospevovali. Zindagi Na Milegi Dobara má okrem toho úplne inú tému. Bol trochu povrchnejší a ženské charaktery sa nedočkali rovnakej hĺbky, ako traja hlavný predstavitelia. A predsa som si ho užila viacej.
Asi to bolo kvôli téme priateľstva, kvôli krásnym španielskym lokáciám, skvelom humore. Prirodzeným dialógom, o ktoré sa postaral Farhan Akthar. Možno aj vďaka poézii a hudbe, ktoré boli pekne zakomponované do príbehu a sprevádzali určité dôležité okamihy. A možno toho bolo oveľa viacej. Dokázala som film oceniť presne kvôli tomu, čím bol – cestou, ktorá protagonistom zmenila životy.
Veľa ľudí sa obávalo, že sa tu režisérka snažila napodobniť kultový film svojho brata - Dil Chahta Hai. Tieto obavy boli neopodstatnené. Okrem témy priateľstva medzi mužmi spolu nemajú veľa spoločného. Môžem sa ešte priznať, že sa mi Zindagi Na Milegi Dobara páčil oveľa viacej? :) Farhan, Hrithik a Abhay boli vo svojich rolách dokonalí. Obzvlášť pozitívne na mňa zapôsobil Farhan - jeho Imraan sa javil ako nejaký somár, ale jeden z tých, u ktorých si nedokážete pomôcť a musíte ich mať radi :) Abhay bol už tradične veľmi dobrý a Hrithik ma konečne presvedčil, že pri správnom režisérovi VIE hrať.
Katrina ma veľmi príjemne prekvapila. Doteraz som mala na filmy s ňou šťastie. Veľa fanúšikov indických filmov ju považuje za hroznú herečku, ale ja som ju videla len vo filmoch, v ktorých sa mi páčila. Lailu zahrala so všetkých šarmom, aký taká postava potrebuje. Ani raz nevyznela prehnane či neúprimne. Kalki ako Natasha bola taká roztomilá, že som s ňou musela súcitiť. Najmä keď sa ukázalo, prečo je taká neistá. Na druhej strane chápem, prečo sa mnohým postava vystresovanej nastávajúcej nevesty nepáčila.
Ešte povinne spomeniem hudbu... a poéziu. O texty k obom sa postaral uznávaný otec Zoyi a Farhana, Javed Akhtar. Okrem Seňority sú všetky skladby doprovodné a nijako neprerušujú plynutie deja. Veľmi príjemná bola aj hudba v pozadí, najmä pri 'dobrodružstvách', ktoré spolu Imraan, Arjun a Kabir zažívali. A keď Farhan recitoval básne, išla som sa roztopiť. Má neskutočne príťažlivý hlas. Apropo, príťažlivý hlas a Seňorita... Jedného dňa zavolali Hrithika, Farhana a Abhaya do nahrávacieho štúdia, aby túto pesničku skúšobne nahrali. Nakoniec sa im to podarilo tak dobre, že si väčšinu nechali a zvyšok sa časom dokončil. Takže namiesto playbackových spevákov tu máme našich troch predstaviteľov, ktorý si nejdú vypľuť dušu len na parkete, ale aj za mikrofónom. Ich hlasy sú tak úžasne odlišné, až spravili zo Seňority nezabudnuteľný zážitok. :)
Už samotný názov filmu *Žiješ len raz* nám prezrádza hlavnú myšlienku filmu. Niekto možno bude vykrúcať oči nad Lailou, keď dohovára Arjunovi "Ži pre dnešok". Ja nie. Ten chlap to potreboval počuť. Najlepšie hneď niekoľkokrát a od rôznych ľudí. Podľa mňa to bolo podané dosť prirodzenou formou. Iste, práca je dôležitá, ale nemala by byť tou jedinou náplňou nášho života. Najviac sa mi páčilo, ako postupne spoznávame našich výletníkov. Prečo je medzi Arjunom a Imraanom ten chlad? Čo trápi Kabira? Prečo je jeho snúbenica Natasha zo svadby tak na vetvy? Všetky otázky, ktoré sa mi počas filmu votreli do mysle, boli postupom času aj zodpovedané.
A ja som bola po dopozeraní filmu veľmi, veľmi happy :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára