Amrapali (1966)

Réžia: Lekh Tandon
Hrajú: Sunil Dutt, Vijayanthimala
Źáner: historický, dráma, romantický
Dĺžka: 1h:59m.32s

ČSFD / IMDB

Amrapali je rozprávočka. Možno to nie je celkom správne označenie, keďže príbeh je voľne založený na skutočných osobách a udalostiach. Celá atmosféra mi ale pripomínala naše rozprávky, s nádychom Taylorovej Kleopatry. Asi to je tým líčením. :)

Príbeh sa odohráva 500 rokov p.n.l. Ajatshatru, mocný vládca kráľovstva Magadh, sa rozhodne pridať na zoznam podrobených krajín aj Vaishali. Túži po moci a je to preňho aj vec cti – jeho otec viedol proti Vaishali dvakrát vojnu, a dvakrát bol porazený. Nedá na naliehanie svojej matky, ani na rady svojho generála. Samozrejme na to doplatí. Je v bitke zranený, na úteku porazí niekoľko svojích prenasledovateľov a vyšle svojho generála naspäť do bitky – nikto sa nesmie dozvedieť, že bol zranený a utiekol. Prezlečie sa za Vaishalského vojaka, dostane sa až do nepriateľského územia, kde nakoniec v chráme skolabuje do náručia miestnej kráske Amrapali.

Tá nemá najmenšie podozrenie, že pomáha svojmu úhlavnému nepriateľovi. Pred vojnou žiadala od svojho kamaráta, syna svojho učiteľa, aby jej priniesol Ajatshatrovu hlavu. Teraz ale obdivuje statočnosť tohto zraneného vojaka, poskytne mu pomoc a pomôže mu postaviť sa na nohy. Kráľ sa zotaví a rozhodne sa zostať v tejto krajine a zničiť ju z vnútra. Začne presadzovať svoje plány s pomocou miestneho politika, ktorý ma vysoké postavenie a je verným služobníkom Magadhu.

Lenže... jedného dňa musí Amrapali obhájiť svoje tvrdenie, že dvorná tanečníčka nemá správny rytmus.

Podarí sa jej to a všetci sú z jej vystúpenia nadšení. Stáva sa novou tanečníčkou kráľovského dvora. Zhodou okoloností stále naráža na kráľa v prestrojení a začína si byť veľmi vedomá, čo chce – chce tohto vojaka. Nepozná jeho meno, odmietol jej ho povedať, ale srdcu nerozkáže. Dokonca ho sama vyhľadáva a hrá sa s ním na mačku a myš. Ajatshatra jej nedokáže dlho odolávať a stanú sa z nich milenci. Je ale len otázkou času, kedy sa jeho pravá identita dostane na svetlo sveta a Amrapali bude musieť čeliť najťažšiemu rozhodnutiu svojho života.

Piaty oldies film, na ktorý som sa nechala zlákať. Najprv to bolo najmä kvôli tomu tanečnému duelu. Ale po prvej polhodine filmu ma až rozptylovalo, aká je Vijayanthimala nádherná. Len sa na ňu pozrite...

Film bol veľmi krásny – kostýmy, šperky, interiéry, hudba, tanečné choreografie. Väčšina príbehu sa odohrávala buď na jednom námestí, alebo v hale paláca, kde Amrapali tancovala. Ďalej sme mali možnosť nahliadnuť do jej komnaty.. nie som si istá, či sa niektoré scénky neodohrávali v štúdiu, hoci vo filme boli v ‘prírode’, ale iba to dopomohlo tomu 'oldies' nádychu. Boje boli väčšinou len šľahnutie mečom vpravo, vľavo, zopár slonov, nejaký ten katapult a prelínanie záberov. Konfrontácie na bitevnom poly proste neboli veľmi graficky znázornené a krvi pretieklo len málo. Apropo, vojenská bitva.. to nie sú komparzisti. Režisér zažiadal ministerstvo obrany o "zapožičanie" vojakov, takže na obrazovke máme možnosť vidieť nefalšovanú kavaliéru. Ani s tancami sa nešetrilo - každý jeden bol umeleckým dielom.

Vijayantimala bola úplný živel. Každý jej krok, pohľad a zavlnenie tela boli plné zmyselnosti. Je jednou z najlepších tanečníčok bollywoodu a vo filme sa veľmi dobre ukázalo, prečo. Jej pohyby plynuli akoby od seba a ona sa len nechala viesť rytmom hudby. Okrem toho bola veľmi, veľmi krásna. Ja viem, už som to spomenula, ale nemôžem si pomôcť. :) Amrapali bola vlastenkyňa celým srdcom a dušou. Prekvapilo ma, nakoľko bola odvážna. Ajatshatra jej niekoľkokrát dal možnosť, aby si držala odstup. Raz ju aj varoval, že si zahráva s ohňom.

Ideš, dievča!!

Na Sunila Dutta som si musela najprv zvyknúť. Vôbec som si na začiatku filmu nemyslela, že tento bradatý, arogantný a zúrivý vládca bude už o pár minút túžobne pozerať na mladú ženu, ale zároveň sa jej strániť. Nevedela som, čo si o ňom myslieť. Najprv sa mi zdalo, že Amrapali využíva pre vlastné ciele. Postupom času sa ukázalo, že sám nevie, čo má robiť. Jeho ambície boli v rozpore s jeho citmi. Keď si uvedomil, že sa zamiloval, nič ho nedokázalo zastaviť. Vlastne, skoro nič…

Aj napriek roku výroby mal film veľmi pekný obraz. Príjemne ma to prekvapilo, keďže indické filmy často vyzerajú oveľa staršie, než v skutočnosti sú. Občas sa záber ku svojmu koncu sfarbil, alebo preskočili nejaké rušivé biele čiary. Jediné nedostatky, pretože inak boli farby krásne sýte a zábery až na pár okamihov ostré; aj keď boli trochu rozmazané, bolo to zámerné, pridalo to taký snový nádych určitým scénkam. Zvuk znel čisto, ale tlmene, a u piesní sa nedá poprieť, že boli nahrávané pred vyše štyridsiatimi rokmi.

Asi všetci zúčastnení boli okúzlení Vijayanthimalou tak ako ja, pretože je tu veľmi veľa záberov z blízka na jej tvár. Hudba znela krásne. Rytmické tanečné vystúpenia striedali precítené balady o láske a túžbe. Vijyanthimala bola hravá a plná života, a svoje nadšenie prenášala aj na Sunila. V záberoch bez nej pôsobil chladne a meravo, ako správny kráľ mal hrdý postoj. Občas ma zaskočilo, keď sa zrazu usmial. Nepovažujem ho za pekného, ale rozhodne mal pre svoju rolu správnu charizmu a čím viac som ho videla, tým mi pripadal mužnejší... Áno, aj s tými náušnicami a pochybným účesom :)

Ak sa vám páči indická kultúra a tance, rozhodne si tento film nenechajte újsť. Má pútavý dej, silné charaktery, je krásny na pohľad a zmestilo sa doň aj posolstvo. Pri dvoch hodinách nebol čas na zbytočné vedľajšie postavy a humorné vsuvky, ale aj tak je tam okrem hlavných predstaviteľov dosť hercov, takže sa stále niečo deje. Vrelo odporúčam.

PS: Chceli by ste preklad tituliek? Film sa mi dosť páčil, takže ak by ste si ho chceli pozrieť, dajte mi vedieť. :)