Sarvam (2009)

Vždy sa mi páčili filmy s mnohými charaktermi a príbehmi, kde sa jednotlivé dejové línie nakoniec preklenuli a prišiel ten "A-hááá" moment. Aj keď sa postavy z príbehov nestretli, bola menšia pravdepodobnosť, že sa budem nudiť, keďže si spomedzi väčšej škály môžem nájsť nejakú dejovú líniu, ktorá sa mi bude páčiť. Preto mi nevadilo, že mal Salaam-E-Ishq skoro 4 hodiny, odignorovala som ´live´ kapelu v Life in a Metro a sústredila som sa na skvelých hercov (Irfan, Konkona, Sharman..), a pri Aayitha Ezhuthu som po celý čas nedokázala odtrhnúť oči od obrazovky. Ale teraz o Sarvame...

Upútavka na film

Sarvam je vážny film. Sprvu sa javí ako bežná romantická komédia. Máme tu pediatričku Sandhyu a Karthika, mladého stavebného inžiniera, ktorý sa do nej zaľúbil na prvý pohľad (ako inak!). Samozrejme jej svolu lásku vyjadruje typicky južanský štýlom = prenasleduje ju, nedá jej pokoj, stále jej vyznáva lásku. Na Sadhyu to ale neplatí, jej práca je pre nu veľmi dôležitá , a vyženie Karhika zo svojho života.

Ako to ale býva, zrazu si uvedomí, že jej chýba :)








Na druhej strane sa odvíja príbeh čerstvo prepusteného väzňa Eeshwara, ktorý terorizuje Naushada a jeho malého syna, Imaana. Naushad totiž zabil Eeshwarovu manželku a syna pri nešťastnej autonehode, a ten sa zo žialu pomiatol. Keď uvidí malého Imaana, dostane nápad - Naushad musí tiež zažiť takú bolesť, akú prežíva on sám. Rozhodne sa Imaana zabiť.

Dejové línie sa pretnú v druhej polovici filmu. Neprezradím, čo k tomu vedie, ale po prvej hodine sa dosť výrazne zmení tón filmu, a aj téma. Romantika je preč, vystriedala ju dráma a súboj na život a na smrť medzi Karthikom a Naushadom.

Arya (Karthik), Trisha (Sandhya), Rohan Shiva (Imaan), Indrajith (Naushad) a J.D. Chakravarthy (Eeshwar).

Arya a Trisha sú pár, na ktorý sa príjemne pozerá. Darmo, Arya je ex-model a jeho zelené oči sú zasadené vo veľmi peknej tvári. Trisha je vo svojich 27 rokoch už ostrielaná herečka v Tollywoode a Kollywoode, a tento rok ju čaká aj jej bollywoodsky debut - Khatta Meetha. Všetko okolo ich ľúbestného príbehu v Sarvame je typicky južanské - po uši zaľúbený krásavec, odmietavá dievčina a všetko sa skončí preveľkou láskou. Ale tu aj podobnosť s ostatnými filmami končí. Zvyšné obsadenie som videla po prvýkrát, ale svoju rolu zahrali dobre, najmä žiaľom zmietaný J.D. Chakravarthy. Ale darmo sú herci dobrý, hudba krásna, a príbeh zaujímavý, keď sa v deji vyskytnú určité trhliny: keby niekto ohrozoval môjho syna, určite by som to nahlásila polícii; Karthik pobije celú bandu chlapíkov, ale má problém poraziť neozbrojeného Eeshwara atď. Pri romantických komédiach prepáčim nejaké tie prešľapy, ale pri drámach mi predsa len zavadzajú :(

Sarvam mohol byť veľmi dobrý film. Ale pri deji, ktorý je taký vážny, som očakávala väčšiu opatrnosť so scenárom. Okrem toho sa druhá polovica trochu vliekla. Ale aj tak stojí Sarvam aspoň za to jedno pozretie :) Ako sa hovorí: Koľko ľudí, toľko chutí! Najviac na mňa zapôsobili herci, hudba a vizuálne spracovanie filmu. Hoci tam bolo na môj vkus až priveľa špeciálnych efektov, viem si predstaviť, že pre tamilských fanúšikov to bola poriadna show.

Soundtrack k filmu bol až návykový - 2 týždne som ho stále počúvala, než som si konečne vedela pustiť aj niečo iné :p Odpustila som aj anglické pasáže v Adadaa Vaa, nepílili mi tu uši. Kaatrukullai a Siragugal sú krásne romantické čísla, pekne zasadené do filmu, a ako jediné mi prišli naozaj dobre použité. Hneď 4 klipy boli vtesnané do prvej hodiny - trošku nešťastná voľba, ale budiš. Ešte že sa to tak dobre počúvalo :)
Soundtrack


Páčilo sa mi, ako Karthik zakaždým počul v srdci hudbu, keď videl Sandhyu.. takéto scénky sa vo filme niekoľkokrát opakovali, a zakaždým za sprievodu Iliarajovej melódie. Musím priznať, že som o tomto tamilskom veľkoskladateľovi nikdy predtým nepočula :/


Sandhya od seba odohnala Karthika a ejha! Akosi sa jej to ticho nepozdáva :p


Nerada vidím takto nevyužitý potenciál - viac dôrazu malo byť na príbehu, než na špeciálnych efektoch. Pri všetkej tej dráme a akcii v druhej polovici som bola ku koncu rozčarovaná. Film sa mi páčil čisto povrchne: herci boli krásni, film vyzeral dobre a hudobné klipy ma dojali a nadchli. Len škoda, že tých pár minút hodobných vystúpení na mňa spravilo väčší dojem, než samotný film.